Emócie.

Proces liečenia tela prostredníctvom ovládania emócií

 

 Emocionálna inteligencia je schopnosť vciťovať sa do iných ľudí.  Emočne inteligentní ľudia majú dobrý vzťah sami so sebou a tiež dokážu odhadnúť, aké pocity svojím jednaním vyvolávajú u druhých. V súčasnosti sa emocionálna inteligencia považuje za neoddeliteľnú súčasť osobnostnej výbavy úspešného človeka.

Emócie zohrávajú v živote  človeka  významnú úlohu. Naučiť sa vnímať a regulovať svoje emócie to je podmienka zrelej osobnosti.

Dokázať zvládnuť svoje emócie je ťažká úloha . Predovšetkým je vhodné zamyslieť sa nad tým, aký máme prístup k životu. Zvládanie záťažových situácií, včítane  intenzívnych emotívnych stavov, súvisí s našou fyzickou a psychickou kondíciou.

Emócie sú  zdrojom energie. Sú  obohatením nášho života a sú súčasťou našej životnej cesty. Na druhej strane, ak s nimi nevieme zaobchádzať, môžu nám spôsobovať ťažkosti. Zvládaním emócii sa dokážeme vyhnúť  problémom vo vzťahoch aj v práci. Vo veľkej miere ovplyvňujú naše zdravie.

1. krok Uvedomenie si vlastnej emócie

Ak dokážeme monitorovať emócie, tak ich dokážeme postupne aj efektívne regulovať. Pokiaľ  dáme emóciam voľný priebeh  a naplno sa rozvinú, tak môže  dôjsť k paralizovaniu racionálneho uvažovania a my stratíme kontrolu nad vlastným správaním.

Ak svoje emócie neustrážime, tak potom často ľutujeme slová aj činy,ktoré sme v afekte urobili. Po ich odznení často ľutujeme, čo sme povedali alebo urobili.

2. krok Pomenovanie emócie

 Ak sa naučíme uvedomovať si vlastné emócie a následne ich  pomenovať, dokážeme vedome regulovať svoje správanie. Túto schopnosť môžeme zlepšovať tréningom.

 

Emócie sú evolučne staršie ako rozumové správanie, preto sú ich prejavy silnejšie a ťažšie ovplyvniteľné.  Sú previazané s fyziologickými zmenami ako zmena srdcového rytmu, zmena  dýchania, s  mimikou, gestikuláciou, zmenami v koncentrácii.

 Emočný mozog

V strede nášho mozgu sa nachádza limbický systém.  Nazývaný ako emočný mozog. Je zodpovedný za emócie.

Limbický systém je najstaršia časť nášho mozgu. Jeho hlavnou úlohou je bez nášho vedomia triediť všetko dianie okolo nás. Informácie vyhodnocuje do dvoch kategórií - bezpečné a nebezpečné. Pri nesprávnom vyhodnotení vstupných informácií sa môžu rozladiť jednotlivé systémy tela a pri dlhodobom pretrvávaní pocitu ohrozenia môže dôjsť k postupnému zhoršeniu zdravia.

Existujú rôzne techniky, ktoré pomáhajú limbickému systému správne reagovať na vzniknutú situáciu a správne vyhodnotiť potenciálnu hrozbu.

 Úlohou limbického systému je dbať o ochranu pred vonkajším nebezpečenstvom. Na vonkajší podnet reaguje skôr ako racionálny mozog a to pod vplyvom emócií.  U našich predkov zabezpečoval rozhodovanie o živote a smrti. Dáva povel buď na útek alebo útok. Nedokáže rozlíšiť negatívnu emóciu na stresovú situáciu, ktorá sa udiala v minulosti a skutočnou udalosťou prebiehajúcou v danom prítomnom okamihu.

Limbický systém má výrazný vplyv na imunitný systém, hormonálny systém a autonómny nervový systém.

 Čuchový nerv je priamo prepojený s limbickým systémom. Prostredníctvom čuchu je teda možné ovládať limbický systém.

Hypotalamus je označovaný ako „mozog mozgu“. Je veľký asi ako fazuľa. Rozhoduje o všetkých funkciách organizmu, ktoré nedokážeme ovládať vôľou. Napríklad regulácia telesnej teploty, spánok a bdenie, hladina krvného cukru atď. Hypotalamus riadi funkcie hormonálneho systému a autonómneho nervového systému a to priamou cestou cez hypofýzu, kontroluje a reguluje hormonálny systém .

Hormonálny systém tvorí sústava endokrinných žliaz, ktoré majú regulačný vplyv na sekréciu hormónov štítnej žľazy, nadobličiek a vaječníkov a semenníkov.

Hormonálny systém: Hypofýza, epifýza ,štítna žľaza, pankreas, hormóny kôry nadobličiek, ženské pohlavné hormóny  a mužské pohlavné hormóny

Pod kontrolou hypotalamu je aj autonómny nervový systém . Hypotalamus prostredníctvom autonómneho nervového systému kontroluje napríklad krvný tlak, srdcovú frekvenciu, dýchanie, trávenie, hlad, smäd, sexuálne vzrušenie Skladá sa z dvoch častí. Sympatiková vetva nás pripravuje na boj alebo útek a parasympatiková vetva nám umožňuje odpočívať a tráviť .

 Amygdala je spojená s formovaním pamäte a emócií, aktivuje vtedy, keď je okolo nás hluk.  Hluk vedie ku  k uvoľneniu stresového hormónu. Rozhoduje o pocitoch strachu, hnevu, úzkosti aj agresii.

Hipokampus svojim tvarom pripomína morského koníka. Cez hipokampus sa naše zážitky aj nové informácie prenášajú do dlhodobej pamäte.

Natíska sa otázka je možné ovplyvniť činnosť limbického systému a tak chrániť svoje fyzické aj emočné zdravie?

Upokojením limbického systému sa staneme odolnejší voči stresu a naše reakcie na potenciálnu hrozbu budeme mať viac pod kontrolou

Ako môžeme ovlyvňovať a trénovať  svoj emočný mozog ?

Pohyb

Jedným z najlepších spôsobov, ako si udržať optimálne funkcie mozgu je fyzické cvičenie. Fyzická aktivita je dôležitá hlavne vtedy, ak sme prežili stresujúci deň. Cvičenie umožní zvýšiť prietok krvi a tak dodáva do mozgu kyslík.

Stresový adrenalín cirkuluje v cievnom systéme až do jednej hodiny od prežitého stresu. Aktívne cvičenie a športová aktivita zvýši metabolizmus a tak dochádza k rýchlemu vylúčeniu už nepotrebného adrenalínu z tela. Ideálnym riešením je tridsať minútová kardio aktivita denne.

Spánok

Spánok je rozhodujúci pre zdravie celého organizmu. Ovplyvňuje funkcie nielen mozgu ale aj psychické nastavenie. Hormóny aktivity ako napríklad kortizol, adrenalín, noradrenalín stimulujú aktivitu a bdelosť. Vyplavujú sa do krvného riečišťa prostredníctvom prežívaného stresu. Aby sme mohli zaspať, potrebujeme mať tieto hormóny na minime. A ak sú hormóny vyplavené z endokrinných žliaz, vykonávajú svoju aktivitu až kým ich pečeň neodstráni z krvného obehu. Efekt adrenalínu ovplyvňuje našu telesnú fyziológiu až jednu hodinu po zažití stresujúcej udalosti.

Vyplavené hormóny zabraňujú uvoľneniu organizmu, sťažujú proces zaspávania. Potrebné je  regulovať svoje denné aktivity a vyvarovať sa namáhavým cvičeniam vo večerných hodinách, sledovaniu akčných filmov, čítaniu negatívnych správ, hádaniu sa, riešiť vážne životné rozhodnutia. Veď nie nadarmo sa hovorí, že ráno je múdrejšie večera. Správne odpočinutý mozog a oddýchnuté telo má niekoľko násobne rýchlejšie reakcie a je schopné reálne a vecne riešiť vzniknuté situácie. Pokojným pravidelným spánkom môžeme regulovať činnosť limbického systému a prežiť plnohodnotný deň, týždeň, mesiac, roky aj celý život.

 

Chronické infekcie

Chronické infekcie majú svoje korene najčastejšie v črevnej disbióze.  Pri chronických zápaloch treba hľadať vždy korene v črevnom systéme, v dôsledku zápalu črevnej sliznice dochádza k jej  následnej priepustnosti. Výsledkom čoho je výskyt rôznych chronických zápalov v rôznych častiach tela. Chronické infekcie môžu brániť limbickému systému v jeho správnom fungovaní.

Prebiehajúci zápal v organizme zvyšuje hladinu kortizolu. Kortizol je antagonistom voči melatnínu- spánkovému hormónu. Výsledkom častých zmien nálad a správania sa  môže byť aj dlhotrvajúci nedostatočný  spánok spôsobený blokáciou melatonínu. 

Meditácia

Meditácia je spôsob, ako upokojiť amygdalu. Amygdala  rozhoduje o pocitoch strachu, hnevu, úzkosti, agresii. Počas meditáci sa prirodzene zvyšuje dychová kapacita. Dokážeme vdýchnuť viac kyslíku, ako pri bdelej činnosti. Pod vplyvom stresu je náš dych plytký, slabý a nedostatočný s rýchlo striedajúcimi sa nádychmi a výdychmi. Počas meditácie sa náš dych sa spomaľuje a prirodzene sa prelaďujeme na parasympatikovú časť autonómneho nervového systému, ktorá nám dovoľuje odpočívať.

Aromaterapia

Vôňa dokáže pomocou čuchových receptorov ovládať náš emocionálna rozum. A to upokojovať alebo aj stimulovať.

Drobné molekuly pachov a vôní sa rozpúšťajú v hliene, ktorý vystiela nosovú dutinu. V strope nosovej dutiny sa nachádzajú mikroskopické riasinky tzv. cílie, ktorými sa zakončujú čuchové zmyslové bunky. Receptor na membráne cílií vyšle  nervový impulz do amygdaly a hipokampusu.

Elektrochemický signál prechádza ďalej do hypotalamu. Hypotalamus, môžeme označiť ako most pre medzi mozgom a regulačnými sústavami endokrínnym a autonómnym nervovým systémom. Teda cez hypotalamus sa  aktivuje  hormonálny a nervový systém. Následným fyziologickým efektom je napríklad zmena srdcovej frekvencie, krvného tlaku, alebo vplyv na stiahnutie svalov.

 

Zdravie v najväčšej miere ovplyvňuje pocit šťastia.

Šťastie je stav vedomia.

Šťastie je definované ako príjemný stav spojený s pocitmi ako spokojnosť, uspokojenie či pohoda.

Výskum v oblasti šťastia vzrástol najmä okolo roku 1960. Vznikla jedna z oblastí psychológie venujúca sa  emócií radosti – pozitívna psychológia.

Cesta Brandon Bays a múdrosť tela

Brandon Bays zistila, že múdrosť tela a pamäť buniek súvisí s emocionálnymi problémami.

 Naučila sa prijať svoje emócie, dostať sa k ich k jadru a precítiť  pokoj vo svojom vnúti. Dostala sa k získaniu nadhľadu na svoje pocity, emócie. Postupne sa učila uvedomovať si svoje pocity prežité v minulosti. Neskôr sa snažila dospieť k pochopeniu konania ľudí, s ktorými sa dostala do kontaktu. Analyzovala dôvody, ktoré viedli k odkrytiu ich správania.

Pochopila, že k uzdraveniu príde vtedy, keď svoje emocionálne problémy rieši človek na najhlbšej úrovni vedomia seba samého. Dochádza k spontánnemu liečeniu chorých častí tela.

Postupne sa jej podarilo vypracovať program Cesta, do ktorého preniesla svoje skúsenosti a podáva ich v zrozumiteľnej forme pre verejnosť.

1. Chopra na základe kvantovej fyziky vyjadril, že vo vnútri buniek sú uschované staré spomienky, ktoré môžu spôsobiť degeneratívne ochorenie vo všetkých bunkách. Akonáhle chorá bunka zomrie, odovzdá svoju pamäť ďalšej, vznikajúcej bunke a tak ochorenie pokračuje.

 Prirovnal ľudské telo k počítaču, tvrdil že je možné naprogramovanie DNA.  Keď sa to podarí, vznikne možnosť uzdraviť sa. Ak by sme chceli prerušiť naprogramovanie, odkryť bunkové spomienky a zbaviť sa ich, museli by sme sa dostať do kontaktu s rovnakou časťou svojej bytosti, ktorá vytvorila pôvodné naprogramovanie – teda s nekonečnou inteligenciou a múdrosťou tela. Chopra konštatoval, že ľudia, ktorí zistili ako sa dostať do kontaktu s múdrosťou tela, dokázali nájsť spôsob ako zvíťaziť nad svojou chorobou. Nedokázal však prakticky pomenovať kroky vedúce k deju uzdravenia.

Brandon Bays to dokázala na základe svojich priamych skúseností. Uvedomila si, že nestačí hovoriť o nekonečnej inteligencii, človek ju musí zažiť.  

 Pochopila, že k uzdraveniu príde vtedy, keď svoje emocionálne problémy rieši človek na najhlbšej úrovni vedomia seba samého.

Podpora rozvoja  emocionálnej inteligencie a tréning riešenia stresových situácii by sa v budúcnosti sa mali zaradiť podľa môjho názoru medzi hlavné preventívne opatrenia na ochranu zdravia.